Karpatský veľkopriorát a Abaújvárska dedičná komenda
Rád svätého Lazara z Jeruzalema (OSLJ)
KRÁTKY ÚVOD
Karpatský veľkopriorát Rádu svätého Lazara z Jeruzalema (OSLJ) sa skladá z národných a dedičných jurisdikcií, ktoré majú rovnaký historický pôvod.
Rád svätého Lazara z Jeruzalema (OSLJ) je “bratstvo slúžiacich rytierov”, ktoré sa riadi rovnakými duchovnými hodnotami, a podporuje špitálne služby a komunitné programy tak, ako to je to zaužívané od čias kráľa Fulka Jeruzalemského, ktorý vládol od roku 1131 až do jeho smrti v roku 1142.
V roku 1984 počas zasadnutia Veľkej magistrálnej rady Rádu svätého Lazara z Jeruzalema vo Watergate Hotel, Washingtone, D.C., USA, vitéz Dr. Béla Készdy Vásárhelyi de Kézd – Rytier Veľkeho kríža (Knight of Justice) s golierom Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu (SMOM), rytier Rádu svätého Konštantína a svätého Juraja, veľkoprior maďarského veľkopriorátu Rádu svätého Lazara z Jeruzalema v exile; Vitéz Gábor von Rhedey, taktiež rytier Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu (SMOM), v tom čase korešpondent Rádia Slobodná Europa; kapitán Richard Mingo Sweeney (Ret. Royal Canadian Navy) – Veliteľ dedičnej komendy Najsvätejšej Trojice Rádu svätého Lazara z Jeruzalema, Nové Škótsko, Kanada, odporúčali Jeho Eminencii rímsko katolickému kardinálovi Silvio Oddi a H.B. Maximos V. Hakim patriarcha Antiochu, celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi, aby podporili nomináciu Andrew Adam von Rhedey za Veliteľa pre Slovenskú jurisdikciu rádu a Veliteľa dedičnej Abaújvárskej komendy Rádu svätého Lazara z Jeruzalema. Dekrét podpísali členovia Veľkej magistrálnej rady a následne aj H. H. Prince Francisco Enrique de Bourbon y de Bourbon, vojvoda zo Sevilly, Grandee Španielska. Tento krok bol pokusom presmerovať kvalifikovaných členov MHOSLJ k pôvodnej ústave z roku 1142. Žiaľ, členovia kategórie „Magistral Grace“ (čestní členovia), najmä zo Spojených štátov, Holandska, Írska, Francúzska, Rakúska a Austrálie preferovali to, aby MHOSLJ sa stal dynastickým rádom rodu Bourbon, alebo vojvodského rodu Brissac. To, čo nasledovalo boli strašné a nechutné desaťročia.
Našťastie, dnes sú odhalené všetky tajomstvá MHOSLJ, ale zmätok v organizácii zostáva. Zistenia jednoznačne potvrdili právny stav MHOSLJ. Je jednoznačné, že MHOSLJ je súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (Ltd./s.r.o.) registrovaná v registri obchodných spoločností Spojeného kráľovstva dňa 9. marca 2005, pod Reg. č. 5387048. Tento fakt je pre mnohé “jurisdikcie” MHOSLJ veľmi ťažko stráviť.
Dňa 12. júna 1991 vznikol v Slovenskej republike prvý projekt Rádu svätého Lazara z Jeruzalema vo forme charitatívneho združenia pod názvom Hospitaller Service Sväteho Lazara. Predstaviteľkou organizácie na Slovensku – od začiatku je Jana Turcsányi (Turcsányi von Turcsány, rod Divék)
V rokoch 1993 – 1994 získali prvé skupiny zachranárov zo Slovenska a Poľska Inštruktorskú certifikáciu od ”St. John Ambulance” v Kanade, ktorá je dcérskou organizáciou kráľovského rádu svätého Jána z Jeruzalema. V roku 1994 sa rozbehla na Slovensku celoštátna iniciatíva, ktorá v priebehu siedmich rokov poskytla školenia prvej pomoci a programy kriminálnej prevencie viac ako 420 000 jednotlivcom.
Dňa 9. septembra 2000, Ministerstvo vnútra SR udelilo Rádu svätého Lazára na Slovensku podľa: § 5 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o podmienkach činnosti organizácie s medzinárodným prvkom a § 32 v spojení s § 46 o správnom konaní a so súhlasom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky podľa: § 3 ods. 1 zákona č. 116/1985 o podmienkach činnosti organizácie… Potvrdenie, že Medzinárodná organizácia zeleného kríža – International Green Cross Organization, je oprávnená… -založiť pobočku a vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky ako organizácia s medzinárodným prvkom,… Potvrdenie bolo vydané Jane Turcsányi v zastúpení jej manžela Andrew T. Adam von Rhedey, ktorý v tom čase mimo Kanady pôsobil aj v Južnej a Strednej Amerike.
Ešte aj dnes je cieľom rádu poskytovať podporu zdravotníckym zariadeniam po celom svete, a to najmä tým, ktoré poskytujú liečbu a starostlivosť malomocným, ako aj podporu a obranu kresťanskej viery a zásad kresťanského rytierstva.
- Rád svätého Lazara z Jeruzalema je otvorený pre mužov a ženy všetkých kresťanských denominácií a pôsobí ako Bratský slúžiaci rytiersky rád (Confraternal knightly order).
- Výkonnú (štatutárnu) zložku Rádu tvoria Rytieri Spravodlivosti (Justice) a Rytieri a Dámy v kategórii Cti (Obedience).
- Rytieri a dámy Magistrálnej milosti (Magistral Grace) môžu slúžiť v administratívnych funkciách Rádu.
- Jurisdikcie sú decentralizovanou komunitou, ktorá koná koordinovaným spôsobom pod dohľadom veľkopriora.
Právna ochrana OSLJ je garantovaná slobodou združovania, zakotvenou v článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach; medzinárodného práva – vrátane článkov 20 a 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článku 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; oddiel 2 Kanadskej charty práv a slobôd; a Listina práv Spojených štátov amerických a Ústavy SR.
Dedičná komenda Najsvätejšej Trojice Rádu svätého Lazara z Jerusalema, Pictou, Nové Škótsko, Kanada
Cardinal Silvio Angelo Pio Oddi
(14. november 1910 – 29. jún 2001)
Maximos V Hakim
Patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi
Prof. Michal Lacko SJ
* januára 1920, Krásna nad Hornádom, dnes súčasť Košíc – † 21. marca 1982, Rím, pochovaný v Košiciach
Celoživotný rodinný priateľ a môj mentor počas môjho pobytu v Ríme
Po gymnaziálnych štúdiách v Košiciach (1930-1938) vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát a filozofické štúdiá absolvoval v Záhrebe (1938-1942), dva roky bol magistrom v Ružomberku. V r. 1945 odišiel na teologické štúdiá do Ríma; štyri roky študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite a na Filozofickej fakulte rímskej univerzity La Sapienza. V rokoch 1950-1954 absolvoval vyššie štúdiá na Pápežskom východnom inštitúte (PIO), 6. mája 1948 prijal v Pápežskom kolégiu Russicum kňazskú vysviacku v byzantskom obrade
Tretiu probáciu si vykonal v Belgicku na Inštitúte sv. Róberta Bellarmina vo Wempione. V r. 1949 sa znovu vrátil do Ríma a študoval dejiny východnej cirkvi, dva roky pokračoval v štúdiu dejín všeobecnej Cirkvi a 8. júla 1953 obhájil doktorskú prácu na univerzite La Sapienza s názvom Pápeži a Veľká Morava v 9. storočí vo svetle dokumentov pápežskej kúrie, 25. februára 1955 obhájil doktorát na Gregoriánskej univerzite v Ríme na základe dizertačnej práce Užhorodská únia karpatských Ruténov s katolíckou Cirkvou. V r. 1955 začal prednášať na Pápežskom východnom inštitúte a stal sa profesorom balkánskych cirkevných dejín. Prednášal i na Pápežskej gregoriánskej univerzite, na Pápežskom inštitúte pre formáciu rehoľných sestier Regina Mundi v Ríme, na Teologickej fakulte Marianum v Ríme. Hosťoval v Cagliari na Sardínii, na univerzite v San Franciscu, v Centre Jána XXIII. v New Yorku a na univerzite v Cambridgei. Posledné rehoľné sľuby zložil 15. augusta 1955.
Pracoval vo vedeckej, pedagogickej a národno-kultúrnej oblasti. Pre slovenských jezuitov v cudzine vydával periodikum Nuntia dispersorum viceprovinciae Slovakiae, spolu vyšlo 38 čísel. Keď v Kanade prestal vychádzať gréckokatolícky časopis Mária, vydával Gréckokatolícky obežník, v ktorom informoval o dianí v Cirkvi, najmä o východných otázkach, spolu vyšlo devätnásť čísel. Vo vedeckých kruhoch má veľkú hodnotu séria zborníkov Slovak Studies (Slovenské štúdie). Išlo o cudzojazyčné zborníky, v ktorých publikoval štúdie slovenských autorov, zredigoval devätnásť ročníkov. Vychádzali práve vďaka jeho neúnavnej aktivite na tomto poli, ale aj vďaka jeho starostlivosti o finančné zabezpečenie tlače. Skoro v každom zborníku mal aspoň jednu štúdiu. Napísal niekoľko kníh: Sv. Cyril a Metod (1963, aj v anglickej a talianskej verzii), Unio Užhorodensis Ruthenorum Carpaticorum cum Ecclesia Catholica (Užhorodská únia, v latinskej aj v anglickej verzii, 1955, skrátené aj po slovensky a nemecky), Synodus episcoporum ritus byzantini Catholicorum ex antiqua Hungaria Vindobonae a. 1773 celebrata (Synoda gréckokatolíckych biskupov z niekdajšieho Uhorska konaná vo Viedni v roku 1773, 1975), The Popes and Great Moravia in the Light of Roman Documents (Pápeži a Veľká Morava vo svetle rímskych dokumentov, 1972) a pápežskú úradnú publikáciu o východných cirkvách Oriente Cattolico. Cenni storici e statistiche (Katolícky Východ. Historický a štatistický prehľad, 1962). Zostavil dva zväzky Slovak Bibliography Abroad I-II (Slovenská bibliografia v zahraničí, 1967, 1977). Je autorom viacerých vedeckých prác, mnohých populárnych článkov, encyklopedických hesiel a recenzií. Okrem toho redakčne pripravil do tlače viaceré knižné publikácie. Bol osobnosťou, ktorú dobre poznali pápeži Ján XXIII., Pavol VI. i Ján Pavol II. Pracoval aj v Kongregácii pre východné cirkvi, bol konzultorom prípravnej komisie pre východné cirkvi na Druhom vatikánskom koncile. Zúčastnil sa na mnohých vedeckých konferenciách a medzinárodných kongresoch.
Bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme (dnes Pápežský ústav). Všemožne pomáhal slovenským emigrantom v Ríme. Predovšetkým žil pre gréckokatolíkov doma i v zahraničí, ktorých podporoval duchovne aj ilegálnym expedovaním kníh na Slovensko. Svojou publicistickou činnosťou v mnohých článkoch informoval širokú verejnosť o osude slovenských gréckokatolíkov, takisto Svätú stolicu, kde pre nich dosiahol postavenie, ktoré im patrí. Tak dostal do povedomia celosvetovej katolíckej Cirkvi tú skupinu slovenských veriacich byzantsko-slovanského obradu, ktorým sa udialo toľko krívd, nielen od neprajného komunistického režimu, ale aj od niektorých cirkevných kruhov, či od národnostných skupín.
Mal značný podiel na vzniku slovenského gréckokatolíckeho biskupstva v Kanade. Veľa urobil aj na poli prípravy procesu beatifikácie rehoľnej sestry slovenského pôvodu Miriam Terézie Demjanovičovej. Vydal mnohé skriptá pre študentov. Vedecké práce, populárne články, encyklopedické heslá a knižné recenzie uverejňoval v 123 najrôznejších publikáciách a časopisoch. Jeho vedecká a publikačná činnosť obsahuje 1731 bibliografických jednotiek. Je pochovaný na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.
V r. 2020 bol zostavený zborník s názvom Prof. Michal Lacko SJ: 100 rokov od narodenia ako výstup z kolokvia, ktoré sa konalo 18. januára v Košiciach. Zborník predstavili arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie a Dr. Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.